Zelená zelenej
Na našej peknej modrej planéte sme si už zvykli na neustály výrub stromov tvoriacich pre nás životodarný kyslík. Stromy, oveľa staršie ako my, musia ustúpiť pred poliami, cestami a inými ľudskými osídleniami. Niečo podobné hrozí aj stromom v našom parku na ulici. Mali by ich “zabiť“, aby sme mali miesto pre tie smrdiace stroje. Predstavte si, akú by ste mali radosť, keby ste jedného dňa vstali a namiesto upokojujúceho výhľadu na zelený parčík budete pozerať na preplnené parkovisko, kde sa budú vodiči dohadovať, koho je ktoré miesto. A zaujímalo by ma, čo povieme zvieratám z parku – majú sa snáď nasťahovať do tých áut?
Možno mali tvorcovia rozprávky Wall-e prorocké schopnosti. Na pozadí romantického príbehu o dvoch robotoch je totiž fakt, že ľudia si natoľko s prepáčením zasrali Zem odpadom, až sa tu nedalo žiť. Zatvorili sa do “veľkej plechovky“ a odleteli do vesmíru. Odtiaľ posielali sondy, či sa situácia náhodou na Zemi nezlepšila. Zvýraznila by som slovíčko sa – či sa sama od seba nezlepšila, ako sa na to zvykneme spoliehať. Naša Zem je fakt skvelá a dokáže sa regenerovať, ale keď tam namiesto prírody zanecháte mrakodrapy stlačeného odpadu...
No ja sa aj naďalej nádejam, že tie krásne, zdravé zelené stromy prežijú, aby nás aj naďalej mohol budiť vtáčí spev a ich tieň chrániť pred obrovskými dennými horúčavami leta.