Študentský pohľad na školu...
Študentský pohľad na školu...
...alebo interview písané schizofrenikom
Prvé ja (novinárka Gwen): Ahoj, Lýdia. Si študentkou druhého ročníka na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského, ktoré je považované za jedno z najťažších. Aké je pre teba štúdium na tejto škole?
Druhé ja (študentka Lýdia): Dobrý deň. No, vďaka niektorým “obľúbeným“ učiteľkám, oplývajúcim pocitom, že ich predmet je jediný, ktorý preberáme, občas dosť ťažké. Ale máme tu aj naozaj skvelých profesorov a profesorky, kvôli ktorým to stojí za to.
PJ: Hlavne na základnej sa ti často striedali učitelia, takže si mala možnosť všimnúť si ich viac. Aký učiteľ je podľa teba ten “dobrý“?
DJ: Hm... V prvom rade by mal byť “prísny s láskou“. To znamená, že si nenechá poskákať po hlave, ale predsa cítime, že je priateľský a chce nás učiť, nie mučiť. Len mu prospeje, ak má dostatok nervov a rád prácu s ľuďmi. A musí mať naozajstné nadšenie pre svoj predmet, aby niečo preniesol aj na nás. Okrem toho, keď je to jeho koníček, je pravdepodobné, že svoj predmet ovláda – nie je nič horšie, ako keď študenti vedia viac ako učiteľ, potom si ho nevážia. Samozrejme, potrebuje aj vhodný materiál, aby sa mohol realizovať. Bez študentov, ktorých aspoň trochu zaujíma učenie, nemá veľkú šancu ukázať svoje prednosti. Podľa mňa, aj na predmety takýchto učiteľov sa musíme učiť, ale najviac si toho zoberieme z hodiny. Doma to v podstate iba doladíme. Mám predmety, ktoré sa učím ako blázon a aj tak sú známky z nich nepekné. Na druhej strane, na niektoré sa takmer neučím a mám výborné alebo chválitebné výsledky.
PJ: Očividne si o tom viac rozmýšľala. Chcela by si byť učiteľkou?
DJ: Zvažovala som to, mnohokrát. Ale správanie mojich spolužiakov, od základnej školy po strednú, ma vždy odrádzalo. Obávam sa, že ja by som na to nervy nemala. Občas obdivujem našich vyučujúcich, ako to s nami vydržia.
PJ: A čo iné stránky školy? Je vedená správne?
DJ: Na rozdiel od mojej základnej áno. Tam riaditeľka vyštvala všetkých učiteľov a vystriedala sa mi kopa učiteľov, niekedy aj počas jedného roka.
U nás je úžasné, že máme veľmi veľa mimoškolských akcií, ktoré niektoré školy nemajú vôbec. O pár dní je neoficiálna rozlúčka so štvrtákmi, naša trieda robí zbierku pre chudobných v Palestíne, na budúci rok možno budem v študentskej spoločnosti, ktorá spravuje školský bufet či pripravuje ples... V škole nás vyťažia a potom, aspoň väčšina z nás, nemá čas ani energiu na stváranie somarín. Okrem toho môžeme rozvíjať všetky naše schopnosti, získavať skúsenosti a lepšie sa pripraviť na život “tam vonku“.
PJ: Ako vidím a počujem, si na tomto gymnáziu skutočne spokojná. Želám ti veľa úspechov, aj pri tých “obľúbených“ učiteľkách a ďakujem za rozhovor.